HUNGARIA, Prastará Zem, Zaniknuté Kráľovstvo,
Vlasť a Dedičstvo Slovenov/Slovákov.
Vlado Tabačίk (*)
(*)Viď pôvodný francúzsky text v časopise “SPRAVODAJ” spolku SF-SP,
č.59/2010, str. 7 a tiež http://amitie-franco-slovaque.eu
Boli to Rimania, ktorí v 5. storočí pomenovali slovom HUNG ARIA (podobne ako Bulg aria, Arauc aria, Sird aria, ...) veľké územie (ARIA) obývané Hunmi (HUNG). Rímske légie bojovali s týmito “Barbarmi” na Dunaji, na východ od ľavo-brežného ústia Moravy, ktoré neskôr patrilo moravským Slovenom. Dva tábory rímskych légii, položené na druhom brehu Dunaja, najbližšie k náprotivnými pevnostiam Slovenov zvaným “Brezalauspurc” (Bratislava) a “Dovina” (Devin), niesli mená “Gerulata” (Rusovce) a “Carnuntum” (Petronell). Po porážke Hunov na Katalónskych Poliach (451) a po smrti Atilu (453) o nich už viac nepočuť: integrovali sa do pôvodného slovenského obyvateľstva, ktoré tam bolo už pred nimi a ostalo dodnes.
Podobne bezo-stopy zanikli aj ďalší mongolskí dobyvatelia Panónie, Avari, príslovečne vykynožení Frankami Karola Veľkého (791, 795) koncom ôsmeho storočia, na obrovskú úľavu Avarmi utláčaných Slovenov. Títo, na znak obdivu a vďačnosti, prijali osloboditeľovo meno „Karl” vo tvare „ kráľ ” ako titul „ kráľ vo všeobecnosti ” !!
Sloveni označovali svojich západných susedov (a často aj protivníkov) menom „Nemec”, teda „nemý”, alebo ten, ktorý „nevlastní slovo”, v rozpore s nimi, ktorí ho vlastnia a hovoria si preto „Sloven” (od: slovo, o-sloven-ý).
Frankovia (Nemci) nazývali svojich vzdorovitých a nepoddajných východných susedov názvom „VENd” (alebo „VINd”), utvoreným z druhej slabiky ich mena: „SloVEN)” . Názvy miest ako VENezia (BENátky, zámenou B za V) alebo VENves (F) našepkávajú niekedy ich Slovensko/Slovanský pôvod.
V deviatom storočí Svätopluk, kráľ moravských Slovenov (vládol niekoľko desaťročí), uznávaný rímskymi pápežmi, ktorí mu adresovali početné listy (viac než 22), rozšíril zem Slovenov až do jej najväčšej historickej podoby. Podriadil si aj Behemov (neskorších Čechov). Po jeho smrti (894) lúpežné výbojné kmene Maďarov, posledných ázijských dobyvateľov, prišli k nám (896) z uralo-altajského Atelkuzu východnými karpatskými sedlami. Lukmi a šípmi porazili Svätoplukových synov a postupne podriadili si zem. Arpádovskί princi maďarskí dostali sa k moci na hrade „Nitrava” (Nitra) a slovenská šľachta musela sa podriadiť a spolupracovať s turkofónmi.
Po prísnej porážke Maďarov (pri ich 32. lúpežnej výprave k Frankom) franským kráľom Otom I. Veľkým (r. 955 na rieke Lech pri Augsburgu), tí, vraj desiati, bojovníci vojvodu Lela, ktorí sa vrátili do Panónie, presvedčili Maďarov o nutnosti vedenia civilizovaného života. Nasledujúc vzor tam žijúcich Slovenov. naučili sa obrábať pôdu, sadiť, siať a zberať ύrody. Vyrábať tkaniny a látky, šiť odevy. Z Atelkuzu vyhnali Maďarov Pečenehovia, ktorí za neprítomnosti mužov vyvraždili ich ženy, deti a starcov.
Nedostatok žien medzi Maďarmi spôsobil nutnosť manželstiev zo Slovenkami, ktoré potom rodili Maďarov ! Viedlo to po stáročiach k miznutiu ázijských genetických charakteristík u Maďarov. Ich turkofónny jazyk prevzal zo staro-slovenčiny viac ako tisíc slov, ktoré potom v maďarčine podľahli inému vývoju ako v živej slovenčine.
Roku 1000. princ Štefan z rodu Arpádovcov (ktorý vyhynul „po meči“ r. 1301), syn poľskej matky (po slovensky “Beleknegini“) bol korunovaný prvým kráľom zeme Hungária (Panónia). Jeho materská reč nebola aglutinujúca-turkófonna, ale slovanská ! Štefan bol vzdelaný a ovládal niekoľko uhorských jazykov. Tvrdil (po latinsky) : „ ... Zem, v ktorej sa žije len jedným spôsobom a hovorí iba jedným jazykom ... je slabá a zraniteľná ! ...“ ( po latinsky: „ ... imbecile et fragile est ! ...“). Terminológia vyjadrovania sa na kráľovskom dvore obsahuje výrazy zo starej dvornej slovenčiny. Šľachty Maďarov a Slovenov delili sa o obranu zeme. Význam Slovenov v Uhorskom kráľovstve zdôrazňujú mená ich kráľov: najčastejším je VLADISLAV („Vládni Slovanom“). Tri z maďarských kniežat v Nitre a osem uhorských kráľov (1000-1526) niesli toto meno !
Pokresťančenie moravských Slovenov/Slovákov bolo prakticky zavŕšené za vlády Svätopluka, teda pred príchodom Maďarov. Bolo dielom Byzantských Grékov, vysoko vzdelaných solúnskych bratov menom Konštantín (Kyril) a Metod. Boli vyslaní (863) Michalom III Byzantským na žiadosť kráľa Slovenov (862) zvaného Rastic (Rastislav a nie Rostic či Rostislav). Rímski pápeži vytvorili arcibiskupstvo Panónsko-Moravské (880) a menovali Metoda prvým arcibiskupom. Cyrilovým glagolitickym písmom a prekladmi
