Po zmene režimu v roku 1990 redaktor ktoréhosi časopisu na Slovensku mi kládol otázky, v rámci ktorej bolo aj:
„Koho považujete za najvyznamnejšiu osobnosť slovenkých dejín?“. Na moju jednoznačnú odpoveď „RASTIC“ redaktor zostal udivený a opakoval otázku. Tak som mu povedal: „Vy ho asi voláte Rastislav.“
Ale ani potom sa mi nezdal byt presvedčený.
To je iba jeden veľmi výrečný príklad, ako sa vyučovali a doposiaľ vyučujú slovenské dejiny na Slovensku. Kto iba trocha ovoňal zachovane stredoveké dokumenty, musel zistiť, že prvou slovenskou politickou osobnosťou, ktorú jednoznačné dosvedčujú tie dokumenty, bol RASTIC (Rastislav), označovaný ako knieža, ale aj ako kráľ. Vládol starým Slovákom v rokoch 846 – 870. Ale v tých dokumentoch jeho meno je pravidelne zaznamenávané ako RASTIC, iba výnimočné aj ako Rastislav. Je teda jasne, že on sám sa volal RASTIC, a nie Rastislav. (O tých výnimkách doposiaľ nikto nespracoval náležitú štúdiu.). V novšej literatúre sa rozšírilo – alebo presnejšie bolo uvedene a rozšírené prakticky výlučné meno Rastislav. Malo to svoj nepriznaný dôvod.
Kto mal záujem na tom, aby sa Slováci nepokladali v dejinách za národ, veľmi inteligentne využil fakt, že sa v dokumentoch nachádza aj forma Rastislav. Stačilo potom ešte trochu pozmeniť samohlásku „a“ v koreni slova tým, že za povodne „a“ sa tam vsunulo „o“, aby sa z Rastislava stal Rostislav. Tým sa vymazal jazykovedný dokaz o tom, že RASTIC -RASTISLAV bol Slovákom, a nie iba Slovanom. Vo všetkých ostatných slovanských jazykoch totiž koreň tohto slova sa odvádza od slova „rosti“. Iba v slovenskom jazyku ma tento koreň samohlásku „a“ – rásť (rastiem, rastieš...), čo dokazuje, že tento kráľ nemohol byt žiadneho iného slovanského pôvodu ako slovenského.
Nuž a že si náš prvý kráľ Rastic zaslúži, aby sme ho pokladali za najvýznamnejšiu osobnosť slovenských dejín, na to stačí, ak si uvedomíme, že v prvej časti druhej polovice 9 ho storočia, keď ešte v strednej Európe o Maďaroch nebolo ani chýru-slychu, keď ešte naši severní i zapadni susedia iba začínali prekonávať primitívne obdobie plurality vyššie neorganizovaných pohanských slovanských kmeňov, teda dobrých sto aj viac rokov pred nimi, starí Slováci už mali organizovaný štát, ktorý práve pod vládou Rastica nadviazal medzinárodné styky tak s Franskou ríšou, ako aj s najvyššou nielen duchovnou, ale aj svetskou mocnosťou Pápežskej stolice, ba dokonca aj s byzantským cisárom v ďalekom Carihrade-Konštantinopole. To logicky predpokladalo nielen múdrosť nášho panovníka, ale aj jeho vojenskú silu a bohatstvo, akým musel disponoval, aby sa mohol vôbec odvážiť osloviť vladárov týchto mocnosti. Bol to on, ktorý uviedol Slovákov do európskych dejín tak úspešným vojenským odporom proti tlaku Franskej ríše, ako aj diplomatickým rozhľadom, ktorý ho priviedol k vyžiadaniu učiteľov kresťanskej viery, ktorí by jeho ľud vyučovali v jeho vlastnom slovenskom jazyku. Príchod apoštolov Konštantina-Cyrila a Metoda medzi starých Slovákov bol takým dôležitým historickým činom Rastica, že ruská Pravoslávna cirkev neváhala ho vyhlásiť za svätého. Bez pochybnosti možno vyhlásiť, že kráľ Rastic je skutočným zakladateľom slovenskej národnej identity. Bez neho sotva by sme dnes boli Slovákmi.......ibaže
Milan S. Durica
